Prvý List Korinťanom 9
Nádej pre kazdého
Práva apoštolov
9 Pozrite, ako ja chápem duchovnú slobodu vo svojom živote! Či vari nie som apoštol Ježiša Krista? Či sa mi neukázal osobne v Damasku?
2 Ak mi niektorí autoritu apoštola upierajú, vy sami ste živým dôkazom, že naozaj mám Kristovo poverenie. Inak by ste boli až doteraz pohanmi.
3 Svojim kritikom odpovedám:
4 Či nemáme právo na vaše pohostinstvo?
5 Nemáme právo brať so sebou manželku ako ostatní apoštoli a Ježišovi bratia, alebo aj sám Peter?
6 Prečo iba ja a Barnabáš si máme zarábať vlastnými rukami?
7 Či ste už videli vojaka, ktorý by slúžil v armáde za vlastné peniaze? Alebo hospodára, ktorý by nejedol plody z toho, čo zasadil? Alebo pastiera, ktorý pasie kravy a nepije ich mlieko?
8 Nemyslite si, že to sú len moje sebecké nápady.
9 Aj v Mojžišovom zákone je napísané: Nedaj náhubok zvieraťu, ktoré používaš pri mlatbe."
10 Keď Pán Boh dal taký príkaz, mal na mysli iba zvieratá, alebo myslel aj na nás? Veď aj slovo o oráčovi a mlatcovi, ktorí pracujú v nádeji, má duchovný význam.
11 Ak my rozsievame medzi vami večné hodnoty, či nemáme právo očakávať, že aj vy sa budete starať o nás, ako sa staráte aj o iných kazateľov?
12 Predsa sme sa nikdy tohto práva nedovolávali; radšej budeme znášať aj biedu, len aby sme neprekážali v šírení posolstva o Kristovi.
13 Áno, vzdal som sa práva na vašu starostlivosť, hoci viete, že kto je zamestnaný v chrámových službách, toho platia z chrámovej pokladnice, a kto slúži pri oltári, dostáva svoj diel z obetí.
14 Tak to ustanovil aj Kristus, že tí, čo zvestujú evanjelium, majú z neho aj žiť.
15 A predsa som sa nikdy ničoho nedožadoval, ani teraz to nepíšem preto, že by som azda niečo také očakával. Radšej by som zomrel, než by niekto zmaril to, na čo som bol až dosiaľ hrdý.
16-17 Aby ste mi rozumeli: to, že hlásam Kristovo posolstvo, nepokladám za zásluhu a nerobím si nijaký nárok na odmenu. Je to jednoducho moja povinnosť, úloha, ktorú musím splniť -- inak by mi bolo beda.
18 Som však šťastný, že slúžim Kristovi ako jeho posol, a za túto prácu nič nechcem, ba vzdávam sa aj toho, čo mi právom patrí.
Sloboda apoštola Pavla
19 A tak som slobodný, nezávislý, a predsa som sa dobrovoľne dal do služby všetkým, aby som čím viac ľudí získal pre Krista.
20 Aby som získal Židov, vystupoval som medzi nimi ako Žid. Medzi ľuďmi podriadenými Mojžišovým zákonom som sa im aj ja podriaďoval, hoci nimi už nie som viazaný.
21 A medzi ľuďmi, ktorí ich nepoznajú, nelipol som na nich ani ja. To však neznamená, že neuznávam Božie zákony -- zaväzuje ma predsa zákon Kristov.
22 Iba sa usilujem priblížiť všetkým ľuďom na ich úrovni, aby som aspoň niektorých zachránil.
23 A mojou jedinou odmenou je, že i ja smiem čerpať z požehnania, ktoré im moje posolstvo prináša.
24 A teraz sa pozrite na bežcov: v pretekoch môže zvíťaziť iba jeden, i keď sa o to, samozrejme, usilujú všetci. Bežte teda tak, aby ste zvíťazili vy!
25 To, pravda, vyžaduje od pretekára tvrdú prácu a odriekanie. Ale ak sú toho schopní športovci, ktorým ide len o pozemské vavríny, my to musíme brať ešte vážnejšie, lebo nám ide o večnosť.
26 Ja mám pred sebou jasný cieľ, ku ktorému bežím; bojujem nie tak, aby som bil do prázdna,
27 ale krotím svoje telo a cvičím ho v zdržanlivosti, aby sa nestalo, že by som druhým kázal, no sám zlyhal.
Copyright © 1993 by Biblica